Téma týždňa

Téma týždňa ~ Život bez internetu ~

18. ledna 2015 v 11:48 | Bumbík ^^


Dobre... Táto otázka ma zaujala hneď na začiatku. Neviem ako by to dopadlo. Zrejme by veľa ľudí smutne pobehovalo po priestoroch kde sa obvykle zdržujú s mobilom v ruke pripojený na FREE WIFI. Nechcem diskutovať či by to bolo pozitívne alebo negatívne. Neviem, ale proste si viem predstaviť že by to takto viac nebolo. Nepísali by sme na blog (áno toto by mi bolo ľúto veľmi).

Môžno miesto toho aby sme projekt do školy spravili za krátku chvíľu, šli by sme do knižnice a tam sa s tým potrápili.
Možno miesto toho aby sme sťahovali obrázky a nachádzali rôzne fotky, chodili by sme viac na rôzne výstavy s fotkami a tvorbami ľudí, stretli by sme autora celých tých diel a možno by sme vedeli aj diskutovať o myšlienkach jeho tvorby.
Možno miesto toho, aby sme toľko písali na internet, by sme vydávali viac kníh. Zbierky autorov ktoré by mohli otvárať cestu rôznym luďom.
Možno by sme sa chodili viac prechádzať do prírody, stretávali sa spoločne v kaviarňach. Rozprávali sa, o čomkoľvek.
Možno by sme mali všetci o niečo lepšie známky lebo by sme v kole počúvali. A možno by sme viac maľovali po zošitoch a spoznávali nový talent.
Možno by sme si viac písali listy a vážili si komunikáciu s druhými
Možno by sme zažili každý deň nové dobrodružstvo.
Možno by sme viac chodili na koncerty. Na živú hudbu s kopou ľudí okolo.

Ktovie... Možné je všetko.
Nakoniec by to mohla byť katastrofa a ľudia by stratu tejto svojej závislosti psychicky nezvládli a páchali by samovraždy.

Téma týždňa ~Tajomná osoba~

6. ledna 2015 v 23:25 | Bumbík ^^

Vonku je tak chladno, presne tak ako sa na zimu patrí. Chlad tma a z úst dym. Sneží. Osamelá zanechávam za sebou svetlá železničnej stanice. Tma je čoraz hustejšia. V ušiach mi hrá veselá pieseň. Povzbudzuje ma zabudnúť na všetko trápenie. Jediný sneh bojuje proti hustnúcej tme. Svetlá stanice sú už dávno preč. Keď sa obzriem vidno iba kúdole dymu blízkeho liehovaru. Niektorí vravia že ide z neho zápach. Podľa mňa je to vôňa. Ona, spojená s chladným vzduchom je najkrajšie privítanie. Nchvílku musím zastaviť. Sledujem stúpajúci dym z komínov. Celkom deprimujúce, no mňa to upokojuje. Viem že sa blížim domov. Zmáha ma túžba po teple a vôni kávy. Pokračujem v ceste. Niekde tam, ďaleko predo mnou pozorujem akúsi čiernu siluetu. Sneh túto postavu celú prezrádza. Chudá a vysoká. Celkom sa mi zazdalo že by to mohla byť láska pred ktorou sa snažím utiecť. Vytiahla som si šál na ústa a vykročila rezkým krokom smerom k nej. Pohľad som zapodla na svoje zasnežené topánky. Pieseň zrazu zmĺkla.

"Neopúšťaj ma"

Zmeravela som. Pozrela sa pred seba. Nikto tam nebol. Rýchlo som sa obzrela, no ani za mnou nebolo stopy po živej duši.

Téma týždňa ~ Ešte raz ~

23. listopadu 2014 v 3:52 | Bumbík ^^
Toľko pocitov čo sme v živote zažili. Situácie ktoré sme si neskutočne užili. Ľudia ktorých sme stretli. Je pravda že sa ľudia menia a smutné na tom je že väčšinou k horšiemu. Niekedy ľutujeme že sa niektorý ľudia zmenili tak ako sa zmenili. Inokedy ľutujeme že sme odišli preč od ľudí s ktorými sme si užívali život. Neviem teda... Niektoré veci by som si tak rada zopakovala. Ani neviem prečo. Možno preto že to bolo bezstarostné obdobie. Možno preto že si uvedomujem aká iná som bola. Možno to je pre niečo úplne iné čo si môj mozog nechce priznať.
 
 

Reklama
free counters